Ukrajina-Rusko-Kazachstan-Kyrgystan-Čína priamo z cesty
Od 8.8 do 1.10 absolvujem spolu s Maťom a Dušanom dlho očakávanú cestu do Číny po zemi. Po prekonaní všetkých problémov v škole a na na Kazachcstanskej ambasáde sa to predsa podarilo a pocestujem. Aj keď z plánovanej mega letnej viac ako 100 dňovej cesty sa nakoniec stala 50 dňová popoluška, verím, že to bude stáť za to. Podrobnosti z cesty prinesiem na stránke v októbri.
Pôvodným plánom bolo: prejsť cez Ukrajinu,časť Ruska, Kazachstan, v Kyrgystane absolvovať trek v Pamíre tu si pozrieť a nafotiť mieste sedemtisícovky, ďalej v Číne Karakoram Highway, pohorie Karakoram, krížom cez púšť Taklamakan do Lutai, následne sa znova stočiť smerom na juh do Tibetu a potom po južnej časti Číny prejsť do Hongongu, a trasou severne Shanghaj, Peking, až do ruského mesta Vladivostok. Vo Vladivostoku nastúpiť na jeden z najpovestnejších vlakov tejto planáty a absolvovať v ňom legendárnu cestu cez ruský sibír až do Moskvy.
Vzhľadom na nepriazeň osudu sme však nemohli vycestovať skôr a tak sme museli našu plánovanú cestu podstatne skresať a vynechať tak Tibet. Ja sám sa kvôli škole musím oddeliť v polovici Číny od mojich spolucestovateľov a absolvovať cestu do Pekingu úplne sám a tak prídem o Hongong so všetkými časťami cesty nasledujúcej potom, vrátane Ruskej magistrály, čo ma mrzí najviac.
Snáď Pán Boh dá a nejako to len dopadne ku spokojnosti.
Ukrajina:
Ukrajinu sme presli pomerne rychlo. Zastavili sme sa akurat v Cope, co je prestupne mestecko nedaleko ukrajinsko slovenskych a madarskych hranic, takze myslim ze je este dost ovplyvnene tymto faktorom, aj ked treba povedat ze sa odlisuje od krasnych slovenskych dedin.Tak tu sa zacina nasa cesta mimo domova, aj ked trochu nestastne lebo Mata pri pivku jedna ciganka s neuveritelnou zlostou prekliala.
Vlak nam isiel 20:35 z Copu do Kijeva, cesta trvala priblizne 16 hodin..mali sme lozkovy vagon tak sme si aj pospali. Kijev je krasne mesto povedal by som europskych parametrov a stale lacnejsie ako napriklad Bratislava.
Je tu neuveritelne vela peknych dievcat, sochy lenina, mnozstvo parkov, fontan a pravoslavnych a greckokatolickych kostolov. Kijev je mestom zlatych vezi.
Tranzit po meste je jednoduchy metrom sa da dostat prakticky vsade a velmi lacno..ako som si vsimol v celej ukrajine sa za mhd plati pausalne 50halierov z ukrajinskej hrivny co je cca 2.50sk a metro je na neobmedzeny pocet zastavok a prestupov...skutocny luxus.Architektura centralnej casti je taktiez riesena velmi prehladne tak sa prakticky namoze stat ze by ste na sirokych uliciach zabludili.
V Kijeve sme okrem kostolov a parkov navstivili aj sochu Matky Ukrajiny co je socha podobna soche slobody a zrejme aj vacsia co si vsak musim overit a aj nedaleke muzeum sovietskych zbrani od tankov po balisticke rakety.
V kijeve v komplexe chramov Laura sme sa si zapalili modlitebne sviecky a snazili sa v miestej svatenej vode ocistit Mata od kliatby. Noc v Kijeve sme stravili zcasti v uliciach a potom sme sa zlozili v cakarni na vlakovej stanici kde sme preckali do rana.
Cely cas co sme na ukrajine mam pocit ze sme este v soviestskom zvaze..dediny polorozpadnute nikto sa nestara o zahradky na poliach rastie trava a paliny. Take hlupe zmierenie sa zo zivotom, ale vsimol som si aj hrdost ukrajincov napriek smutku a beznadeji doby.Avsak neda mi to stale neporovnavat ukrajinu v niektorych momentoch s Orwelovskou supervelmocou azie. Momentalne sa nachadzane v Mariopole na vychode Ukrajiny pri Azovskom mori. Myslel som ze sa tu v peknom primorskom prostredi okupeme stravime 2-3 dni a pojdeme dalej do Ruska. Avsak hned po prichode ma "ocarila" zeleziaren gigantickych rozmerov pri ktorej by sa slovnaft mohol citit ako rodinny vyrobca topanok. Rozlahla fabrika vyustuje priamo do mora. Je neustale zahalena dymom, ktory niekolkonasobne prevysuje rozmery fabriky v priestore. Voda je spinava mesto zahaluje vecny prach a smog a kamkolvek sa zahladis do dialky horizont mizne v sedosti. V meste citit neustale smrad siry a vobec neprezeniem ak poviem ze je tu ovzdusie ako v Bratislave pocas silvestra ale tu je to tak stale. Pritom na moje velke pocudovanie na relativne maly kusok plaze chodia turisti az z ruska z moskvy a robia pri tom vsetky bezne ukony ako zapadny turisti v chorvatsku. spina ani smrad neprekaza...ostatne pobrezie je totalne zavezene bordelom od skla, cez zelezo, stavebny material a tehly. Dokonca aj domaci u ktorych byvame maju pobrezie hned pred branou ale bez zaujmu trosku to tam upratat.
Zijeme v izbe ktora je pozbijana asi z toho co more doplavilo a dvor je absolutne neupraveny. Letovisko na ukrajinsky sposob.Vcera vecer sa strhla strasna hadka medzi domacimi ukrajincami a armencami, ktori nam nieco hodili na dvor tak sme mali trosku obavy co sa deje.
ukrajina je rovinata krajina a pripomina mi madarsko. zatial som si nevsimol ziadne zmeny flory oproti juznym castiam slovenska. Zajtra odchadzame do Donecku a 15 nam ide vlak do volgogradu-stalingradu.
mam zrejme dajaku crevnu chripku, tak mi dal mato dajaku tabletku aj ked som uz skusal aj domacu slovensku jablckovicu.
Ak mam napisat este nejaku charakteristiku ukrajiny tak musim spomenut ich este nerozstiepenu celistovst rodiny a silnu vieru v Boha.Ukrajinci sa maju velmi radi. Aj ked voci cudzincom su velmi odmerani co sme si vsimli lebo ked zistili ze nie sme domaci alebo rusi stratili zaujem s nami komunikovat. Taktiez je tu na nase pomery velka prezamestnanost. Listky na trolejbus predava specialny predavac priamo v trolejbuse, velmi velke mnozstvo derzujnych vo vlaku ktorych prinos som az tak nepostrehol. Pracu by mal mat kazdy..tolko prvy vstup z cesty.
pisane13.augusta 2007 ozveme sa zrejme az z Ruska alebo Kazachstanu.
Rusko
Stale zijeme:-) Prave sa nachadzame vo Volgograde byvaly Stalingrad. Stravili sme tu noc u jednych mladych rusov v byte. Navarili nam 2x, zahrali sme karty, zasmiali sa , pozreli mesto, aj posledny stojaci dom z vojny.
Tiez sme pozreli muzeum vojny, sochu matky rodiny dalsi z kolosov soch v byvalom cccp. V rusku sa nepije vodka!!!!! Ospravedlnujem sa za chaby prispevok ale za chvilu nam ide vlak do kazachstanskeho atyrau a aj net ako vsetko v rusku je strasne drahy na rozdiel od ukrajiny. Zdravime a ozveme sa zrejme neskor lebo kym prejdeme s kozami kazachstan trochu to potrva. Pozdravuju cestovatelia DURACI!
Kazachstan
Opat zdravia Duraci. V kazachstane sme sa na nasu chybu vylodili v atyrau co je mesto v pusti a nic moc tu nie je...proste mesto vyrastlo z nicoho nic.Kazdy nam tu podaval ruky a chcel sa zoznamit a jedna teta nam darovala 3000 tunajsich "drachiem" co je 600sk a zobrala nas taxikom na plaz na rieke ural. Kazdy si myslel ze sme amerikanci a ukaz mobil. POtom sme cestovali 32 hodin cez kazasku pust kde sa paslo mnozstvo tiav.
teraz sme v turkistane kde sme pozreli miestne mauzoleum chlapika co priniesol islam do kazachstanu. Tu nas pozvali miestny domaci na ich rodinnu siestu kde vsetci dookola sedali na terase v tureckom sede na koberci a pohostili nas za vrchom kruhu sedel dedko a chcel nas ozenit s jeho vnuckami. dnes vecer odchadzame do Simkeku a oddial do almaaty.
Sinkent:
po nasich skvelych skusenostiach s ludmi v kazachstane nastavaju horsie casy a to co sme ocakavali v Rusku a neprislo, prislo teraz.
V kazachstane su nenormalne paranoidni, tupi a otravni policajti ktori zrejme nemaju nic ine na praci len sledovat turistov, neustale pytat pasy a nekonecnymi otazkami zneprijemnovat zivot. Je viac nez iste ze chcu z nas ako z jedinych troch turistov v milionovom sinkente vytlct prachy. Nastastie dneska odchadzame a dufame ze si zlepsime pokazenu naladu. Ak sa niekto v buducnosti chysta do Sinkentu tak ho prosim nech sa mu radsej vyhne. Dnes vecer mierime do najvacsieho mesta kazachstanu alma aty, kde mame nakontaktovaneho jedneho znameho z vlaku ktory by nam mal spravit exkurziu. Odtialto je to len naskok ci uz do Kyrgystanu alebo ciny. Vychod sa priblizuje :-)
Kyrgystan
Po zlej skusenosti z Kazachstanu sme sa tuto krajinu rozhodli co najskor opustit a prvym moznym vlakom odist do Kyrgyskeho hlavneho mesta Biskek. Po kratkej prechadzke Biskekom sme na zapadnej autobusovej stanici chytili bus do Tamgy mestecka pri najvacsom kyrgyzskom jazere Isik-Kul, leziacom v nadmorskej vyske 1600mnm. Po sesthodinovej horucej ceste sme vystupili pri prazdnej strkovej plazi. Po dlhej ceste sme boli velmi radi, ze sa mozme trochu schladit ale toto sme veru necakali. Voda bola priezracna a velmi cista, kamene bolo pod nami vidiet este dalej ako sme dociahli na dno. Modra hladina zaberala velku cast priestoru a jej cistota priam lakala cloveka aby sa z nej napil. Vsade navokol sa akoby primo z jazera vypinali hradby horskych masivov z ktorych bielych zasnezenych chrbtov sa kazdu noc rodil mesiac aby presiel svoju vecnu put ponad jazero a znova sa ko starec prikrcil v snehovych jazykoch horskej koruny druheho brehu.
Kyrgystan mi ucaroval. Je to krajina krasnych vysokych hor, kocovnych nomadov, divokych bystrin a horskych riek, priamych jednoduchych ludi, horskych jazierok a ladovcov prehodenych na chrbatoch hor ako sedlo na chrbte kona. Ak by som mal teraz vybrat svoju buducu dovolenku, kyrgystan splna vsetky podmienky. Obcas som mal pocit ze nachadzame strateny raj.
Velmi tazko sa mi odchadza. Zbohom Kyrgystan....alebo radsej dovidenia!
P.S Elo ak stale rozmyslas nad cestou po europe budem ta lamat aby si pristupil na Kyrgystan. Som na 100% presvedceny ze v ziadnom pripade neolutujes!
28.8.2007. PO DVADSIATICH DNOCH PUTOVANIA NAPRIEC PEVNINOU DOSAHUJEME BREHY CINSKEJ LUDOVEJ REPUBLIKY
Poslednu noc v Kyrgystane sme prespali vo vysokohorskej dedinke Sary-Tas kde na druhy den okolo 10 dopoludnia chytame stopa na cinske hranice. N ahranice sa vezieme nakladnym kamazom. Cesta je neuveritelne zla a my sa len cudujeme soferovi
ze nejde radsej po luke. Miestami nas nadhodi 20 centi nad lavicu auta a lietame po kabzyne ako cinske hracky. Na hraniciach prebieha vsetko normalne,tu nas vysadi kamaz ale kyrgysky colnici nam chytaju druheho stopa lebo v hranicnom priestore nemozeme chodit peso.
Prve dve noci travime v cinskom Kasgare, kde je na uliciach v noci neuveritelne zivo a zda sa ze mesto sa prebudza prave vo vecernych hodinach. Trhovnici pracuju na plne obratky vsade sa nieco smazi a pecie a tak sa dym rozplyva celou ulicou okolo hlav ludi a zmes voni dotvara jedinecnu atmosferu mesta. Aj tak mame pocit ze sme na blizkom vychode a nie v cine. Ako zistime neskor cela provincia Xijang, ktora je najvacsou cinskou provinciou s nesie v tomto duchu. je to ludsky gulas Urgujov, Tadzikov, Kyrgysov a Cinanov. Nenechali sme si ujst taktiez labirint uzkych uliciek stareho kagarskeho mesta tvoreneho z domov postavenych z nepalenych tehal a omietnutych blatom, kde sme aj pobludili. Na ulici je prach a a vzduchom sa nesie cudesny zapach akejsi zmesi zatuchliny a mocu. Prechadzame okolo zeny sediacej pri svojom postihnutom synovi, ktory lezi na tejto zaprasenej zemi a odhana od neho roje much a pritom len o par ulic dalej v modernej stvrti postavenej cinskymi planovacmi sa ludia prehanaju na nabuchanych toyotach. Takyto je komunizmus na cinsky sposob. Cina sa neuveritelne rychlo meni az sa to nechce verit.
Po kasgarskych tulackach sme navstivili legendarnu Karakoram highway, dialnicu spajajucu Pakistan s Cinou pri vystavbe ktorej padlo za obet nemalo robotnikov..
Cesta sa zacina pomali vynut do kopcov a postupne odkryva skalnate monstra s bielimi ciapkami. sedim v autobuse na sadnom sedadle a chlpy mi stoja dupkom. nemozem uverit ze si plnim jeden z najvacsich zivotnych snov. Istu dobu sa mi chce kricat od radosti a za chvilu je mi zas doplacu. nemozem odtrhnut zrak z miestnych velikanov trhajucich oblohu na marne kusky vo vyske cez 7500mnm. Vystupujeme pri jazere Karakol a veci si skladame v jurte kde budeme najblizsiu noc spat. S matom sme sa odhdlali na vystup pod mustagatu ktora ma cez 7500mnm.
Slapeme hore ale tempo paradne prepalujeme a za chvilu zistujeme ze to takto dalej nepojde v tychto vyskach. Po poriadnej makacke sa dostavame do vysky zhruba 5800mnm pod zapanu stenu Mustagaty a ja si upletam turban zo spodkov a tielka lebo v hlave mi duni ako v podchode. cesta naspat je neuveritelne dlha a som neuveritelne vycerpany. Taktiez ma schytili stavy pri ktorych mam problemi so zdravim vnimanim reality. Planovany oddych rusime a snazime sa dostat co najskor do jurty. Zabijem si s Matom po acilpirine a ideme spat.....
Juzna hodvabna cesta- Urumqi-Tibet
Vsetko ubieha strasne rychlo a ja na nestastie namam cas pisat na stranku. Strasne vela krat sa mi stalo ze ked som aj nieco napisal bud padol server alebo sa to neulozilo a ja som nemal cas to pisat nanovo...
No co sa od Kasqaru udialo skusim aspon v rychlosti zhrnut.
Od Kaqaru sme sa vydali napriec provincou Xijang po juznej hodvabej ceste popod obrovsku pust Taklamakan. Zastavili sme sa v meste Kargilik kde sme navstivili tradicnu vyrobu kobercov a taktiez malu fabriku na vyrobu hodvabu. Potom sme sli do hotanu kde sme nastastie mali celu nedelu volnu pretoze sme tu stihli tradicny nedelny trh co je asi najvacsi svojho druho v celej provincii. Tento sa sklada zo 4 casti:
Nefritovy, ktory je aj najdivokejsim trhom, trh s klobukmi, zvieraci trh a kobercovy trh. Bolo nesmierne zaujmave sledovat dianie hlavne na nafritovom trhu pretoze ked tam prisiel vykupca nefritu zhrkla sa okolo neho velikanska tlupa hladacov a strkali mu svoje kamene az pod nos. ten chudak sa nemal sancu z tejto tlupy vymanit a ako sa snazil spravit si priestor cela tato guca s nim tancovala po trhu.
Mojim planom bolo tiez ist pohladat nejaky kusok nefritu na miestnu rieku nefritoveho draka ale nakoniec na to neostal cas.
V hotane sme taktiez absolvovali expediciu po starych ruinach byvalehjo mesta asi 5 km od Hotanu..mesto ani ruiny sme vsak nenasli len akysi starucky pastier nas potom zobral a zacal kopat na nedalekom kopceku a vydoloval nam ulomky crepnikov..Ich povod je zahadny..moZno maju kopec rtopkov a mozno to bolo mieste smetisko. Aj tak to vsak bola obrovska zabava a pri velkej snahe tohto deduska sa mi chcelo kricat od smiechu
Nakoniec sme sa teda aj tak rozhodli ist napriec puistou Taklamakan cez Luntai az do hlavneho mesta provincie xijang Urumqui.
Odtialto sme sa potom prepravili doDopnhuangu k prastarym Budhistickym jaskyniam kde sme videli aj 2 tridsatmetrove sochy Budhu avsak za to vstupne to rozhodne nestalo. Na dalsi dewn sme si na vlastnych nohach skusili pieskove duny puste ktore sa tycili do vysky snad 700m. Pri pofuknuti vetra sa piesok prim zarezaval do lytok a veru som rozmyslal ze keby som bol na pusti tyzden isto by mi nohy zodral az do kosti.
Z Donhuangu sme si to namierili do Golmudu lebo chalani chceli ist do tibetu no a ja som sa prave tu chcel rohodnut ci pokracovat s nimi alebo ist sam, pretoze sme nemali priepustky do Tibetu a ja som nevedel kolko to bude stat a hlavne som nemal cas na ne cakat.
Priepustky do celeho Tibetu ako sme sa dozvedeli stoja 200usd co je palka naozaj velka a tak sme prisli bez priepustiek aj tak. Sice sme sa vo vlaku strachovali aby nas nevydzubali von ale nakoniec vsetko dobre dopadlo a doteraz nikto nic nepytal.
Lhasa je aj napriek cinskemu vplyvu stale miestom kde sa deju zazraky a priamo dycha atmosferou mystickeho miesta ktore este umocnuju hlbave spevy a odriekania mantier Tibetskych mnichov. Ludia su velmi nabozensky zalozeni a nie je vobec problem vidiet ako podaktori z klastora smeruju domov tak ze vzopnu ruky potom si ich daju pod bradu potom si ich prilozia na hrud, klaknu si, lahnu na brucho a vstanu..takymito krokmi sa posuvaju snad tisickrat az pridu domov. Tieto obrazy nam taktiez utkveli v pamati pri navsteve miestnych klastorov. mnisi su v nich neuveritelne prietelsky a usmievavi ako napokon vsetci tibetania, ktori su aj velmi pekni ludia.
Dnes vecer som sa rozhodol za podpori chalanov ze domacim u ktorych byvame a ktory su velmi priatelsky a su priblizne v nasom veku navarim slovensky gulas na rozlucku lebo zajtra nas caka 2800km do Xianu.
Tak zatial tolko musime ist na trh nakupit ingrediencie.
S pozdravom chalani
Tibet:
Gulas nedopadol presne podla predstav pretoze sme nezohnali uplne najzakladnejsie korenie a cervenu mletu papriku, ale nakoniec chutil aj ked domacim sa nepozdavalo ze sa to tak dlho vari..My sme sa vsak konecne prvy krat na ceste napraskali ako doma a pozitivne sa vyjadrovali aj domaci a ja som bol rad, ze som nevysiel na hambu ako v Kyrgystane...
Ak som o Kyrgystane pisal ze je to krasna horska krajina o Tibete to plati tiez. Aj ked trochu ineho razu, pretoze Tibet tvori velka nahorna plosina dosahujuca vysky od 3600 do cca 5000mnm. Ked sme sa lucili s Tibetom a ja som posledne rano chcel vybehnut na blizku posvatnu horu porobit zopar fotiek, plany mi narusil sneh, ktory do rana napadal. Takto pekne sa s nami luci Lhasa aj ked som trochu smutny lebo nemam fotky z okolitych hor. Na poslednu chvilu stihame vlak do Xijanu a mne aj ked si to nechcem pripustit je velmi smutno. Hlavou mi prudi mnozstvo myslienok a ja mam velku chut tu zostat. Tibet Vas okuzli. Kazdy sa do neho zamiluje, do krajiny a ludi. Tibet Vam da vzdy viac, ide totiz priamo na srdce. Od prveho rana som tu mal pocit takeho druheho domova. Ale aj ked som zo zaciatku nadaval ze mame strasne malo casu teraz vo vlaku si uvedomujem, ze je to mozno aj dobre. Ved sa hovori: Nechod do Tibetu pokial si mlady. Lebo tu budes chciet zostat. Ak by som tu zostal len o chvilocku dlhsie velmi tazko by sa odchadzalo...
Xijan
Cesta z Lhasy do Xijanu trva priblizne 35hodin. Je to nieco cez 2800km. Vo vlaku si pekne pospime lebo sedime spociatku len traja na 6 sedadlach a Mato si lahne na karimatku na zem. Neskor sa do vagonu vruti mnozstvo mnichov a zaplnaju polku vagona. Prisadaju si aj k nam. Ku mne si sadne veduci, asi ich predstaveny. Citim sa ako niekde v ucebni klastora lebo mily mnich vonia ako stara kniznica kde sa prave niekto pred 3 minutami prehnal kadidlom. Snazi sa s nami debatovat a velmi ich zaujma nas lonely lanet a mapa ciny.
Ukazujem mu fotky z klastorov ktore sme navstivili v Lhase aj video Mata ako sa modli pred klastorom a na neho to yrejme trosku zaposobi tak Matovi posvacuje jeho budhisticke goralky a mne posvatny valcek O manibemehu pre tetu Jarku.
Do Xijanu prichadzame vecer. Mesto na mna posobi dobrym dojmom a aj ked ma okolo 6mil obyvatelov vobec sa mi nezda nebezpecne. Rano si ideme pozriet neoliticku dedinu ktora je pamiatka Xijanu c.2 hned po Terakotovej armade, ktoru navstivime na druhy den. Terakotova armada je celkom zaujmava aj ked som cakal nieco ine, co asi vacsina navstevnikov zo zapadu ako som sa dozvedel. Nie je zla ale ani taka aku som ocakaval. Je tu milion turistov a ja som celkom rad ze idem prec...
2.Prave sme sa vratili z Xijanskej atrakcie vecera- miestnej fontany. Ak si viete predstavit fontanu velkosti nasho hypermarketu tesco tak je to to prave. Obrovske krasne namestie sa vecer o pol desiatej meni na velikansku skakajucu a vytriskujucu vodu podla tonov hudby dotvorenu nie prilis prehnanymi svetelmymi efektami.
Cakame na namesti a po hodnej chvili zacnu z reproduktorov upozornovat a predstavovat jednotlive trysky zrejme aby si ludia dali pozor. Po dalsej chvilu vsetko vypukne. Honosna klasicka hudba z reprakov huci na cele namestie a voda skace tak ako jej prikazali. Trysky robia s vodou doslova divy. Voda sa vali vo vlnach po celom namesti skace raz vyssie potom nizsie, sama seba prestreluje a tak vytvara vodne gule nad hlavami pozerajucich. Vselikaje rotujuce trysky este umocnuju krasne predstavenie kde sa po chvily vynaraju na jednom konci dva vodne vtaky elegantne mavajuce kridlami dolsova ako zive hrde labute. Na druhom konci zas voda v gejzire dosahuje vysku snad 30 metrov a vzdy po opadnuti prudu zostava oblak pary nad namestim. V zivote som take nieco nevidel. Cinania su jednoducho blazni. S obrovskym zazitkom odchadzame z namestia odkial sa po skonceni predstavenia hrnu zastupy ludi ako po futbale. Mohlo ich tu byt snad 10 000. Tak ma napada aka je skoda ze neuvidim otvaraci ceremonial OH v Pekingu, lebo s istotou viem ze to bude nenormalne predstavenie ale mam obavy aby cinania neodpalili mesiac :-)...
Luoyang
Tak po Xijane sme sa rozhodli navstivit mesto Luoyang v provincii Henan. V cine je jedna zvlastnost ze ak si vyberieme mesto na mape skoro kazde ma okolo 5 mil. obyvatelov:-D.
Luoyang mal pritom v roku 1920 len 20 000 ludi a dnes ich tu zije 6 230 000. Napriek tomu ma mesto celkom milu atmosferu. Centrum tvori velke namestie s parcikom a fontanou obkolesene vyskovymi budovami. dalsou zvlastnosotou ciny ktoru som si aspon doteraz stacil vsimnut je ze cinania stavaju parky a namestia ozaj pre beznych ludi, ktore sa vecerom do noci menia na tanecny parket a tu nerozoznate kto je menezer alebo robotnik. V jednej casti namestia tancuju valcik v druhej ine spolocenske tance a v dalsej zas valia disco. Nikto sa na nikoho nepozera ani nezazera vsetci si sem prisli uzit. Nam skoro oci vypadli ked sme videli na namesti patdesiatnikov ako perfektne ovladaju hekisek a ako teta kope peticky a finticky spoluhracovi. Na namestiach sa clovek ozaj citi bezpecne a ako som si vsimol aj v inych mestach byva na nich velmi priatelska atmosfera, ludia ich vyuzivaju na priatelske a rodinne stretavky, posedenia a prirodzene plynucu zabavu, bez vselijakych alkoholom podporenych idividui. Za cely cas co som v cine som videl vecer len jedineho opiteho cloveka, ktoreho aj tak velmi rychlo kamarat pacifikoval domov! Ozaj klobuk dole. Starsi tu tancuju vedla mladych a nikto sa neciti trapne:-)
Saolin a cesta do stredu Zeme
Z Luoyangu sme si spravili dvojdenny vylet do Saolinu. Prvy den sme prisli do saolinu az po obede a kedze sme nechceli platit sto juanov za vstup bez toho aby sme si to stihli vsetko pozret rozhodli sme sa ze vyrazime az na druhy den rano. Tak sme si teda prvy den namiesto Saolinu spravili vylet do nedalekeho mestecka podla lonely planetu. No ked sme tam prisli mestecko bolo tiez o daco vacsie ako sme cakali a tiez sme sa poriadne nachodili. Ako sme tak krizovali ulice a nazerali kde tu v jednom dvore sme videli sediet okolo zineniek, teda vacsieho placu kopec chalanov oblecenych v modrom. Pri nich sedeli dvaja starsi asi ucitelia a jeden chlapik v civile. A v strede sa mali chlapci obleceny do boxerskych rukavic a chranicov na lytka tlcu. Udermi teda nesetria a trieskaju do seba rukami nohami rovno na tvar a kade pride. Po nich nasleduju starsi a starsi s rychlejsimi a silnejsimi udermi az tak dostane trochu strach ze ci nas nahodou ako nas tu vidia postavat nezavolaju do ringu. Chalaniska okolo zinenky maju vacsiu zbavu z nas ako z toho co predvadzaju kolegovia a neustale ma polka osadenstva otocenu hlavu nasim smerom. Potom k nam podide miestna dievcina, ktoru zrejme poslal riaditel skoly a s velikanskou tremou sa nam prihovara a hovori: Welcome to my home(vitaj v mojom dome) a pozyva nas sadnut si k chlapcom na zinenky. No my ked vidime starsich ako sa uz od decka den co den uci bit a ako svoje remeslo ovladaju decentne odmietame a radsej sa poberame prec.
Kracame popri ceste k saolinskej skole ktoru sme si stacili vsimnut este z busu a miname chalanov raz v takych uboroch raz v inych ako trenuju kopy do vzduchu. Cele toto mesto mi neskor pride ako velikansky tabor pre cviciacich. Naoniec prichadzame ku skole a tu sa cosi deje. Vsetci maju slavnostne kimona a nacvicuju so zbranami. Ako sa dozvedame zajtra je v chrame saolin predstavenie a tak prave precvicuju generalku.
2.Na druhy den rano sme sa teda vydali do chramu saolinov. Rano pred chramom mali cvicenci naostro predvadzali to co si den predtym skusali. Dusan sa rozhodol pre legalnu cestu ked si zaplatil listok,no nas s Matom vsak odradila jeho vysoka cena a tak sme zvolili prienik do oblasti cez lesy. Dusan akurat stihol saolinsku skolu a predvadzanie roznych trikov a bojovych stylov ako tiger opica a neviem ake este, pozrel si ako bojovnik praskol balon ihlou cez sklo...zevraj ju prehodil takou silou ze do skla spravil dierku, ako si saolinci lamu palicu o chrty a vselijake ine triky. S matom sme sa z lesa vynorili priamo pri jaskyniach vo svahu kde este STALE byvaju ludia. Dve boli zvrete asi domaci neboli doma jedna bola opistena ale v jednej boli na stenach plagaty a vnutri zili ludia ako v praveku. Dalej sme si presli Pagodovy lesik teda pripominalo mi to nieco ako cintorin spraveny z Pagod co su posvatene okruhle male stavby kruhoviteho prierezu vysoke asi 4metre. Kazda je venovana jednemu z vyznamnych ludi a mnichov a urcena na ine prileziosti, avsak bola tam aj jedna ktora sa nazyvala bezna pagoda venovana obycajnym mnichom na vsedne dni.
Dalej sme navstivili chram siestich Budhov, ktory mal krizovy podorys a v kazom stvorceku tkto vytvorenom z ramien stavby bola spravena zahrada.
S Matom sme sa rozhodli pokracovat na horu Song Shan ktora je podla taoistov stredom zeme lebo sa tu spaja 5 elementov tvoriacich zem a teda prave preto tadialto prechazda os zeme a je priamo spojena s vesmirom. Na horu viedol chodnicek a lanovka ktora v polke trasy kocila. My sme sli po chodniku ktory bol snad len velkym schodistom len s malymi prestavkami. Schodov k lanovke bolo snad milion. Od lanovky to uz slo bez schodov. Dostali sme sa k turniketom kde sme ich s matom trochu odzubali ze listky ma nas sprievodca ktori je este dole. v etjto hore mal byt na konci chodnika klastor. Cesta k nemu bola perfektna. Skaly navokol boli skoro kolme a vyzerali akoby vertikalne poukladane skridle jedna na druhu. Chodnik bol tesne prilepeny na skaly tak ze ste mali nad sebou velikansku skalu a dole roklinu. Misetami sa chodnik zuzil tak ze ste museli byt naozaj pritisnuty na skale a tak pokracobat dalej. Cesta raz stupala potom zase klesala az sme sa dostali k prevysnutemu mostu a pod nim roklina ako fras. Bol vsak zaveseny na ocelovych lanach ale aj tak som mal trosku obavy ked som nanho stupal. Na konci cesty bol naozaj klastor, ktory bol vsak prave v rekostrukcii ale jeho hlavna budova uz bola hotova. Oproti ostatnym posobil trosku mlado a tak trochu chladne kedze interier nebol z dreva ale z kamena. Po ceste naspat sme stretli Dusana, ktory bol akurat na ceste do klastora tak sme ho s Matom cakali na jdnej skale. Sadli sme si na okraj a ja som si nohy zvesil dole. podo mnou tak 10 metrov bol maly balkonik a dalej uz len asi 250metrova roklina. Vzdy ked som sa pozrel dole ma ta vyska zarazila. na ten pohlad som si nemohol zvyknut. Stacilo by sa len posmyknut a zostala by zo mna po dlhsom lete len placka:-) Ale ten vyhlad stal naozaj zato.
Luoyang 2
Po navrate zo Saolinu sme si s chalanmi chceli spravit vecer peknu naladu a dostojne sa rozlucit nejakou dobrou vecerou, pretoze ja som na druhy den pokracoval do provincie Sanxi do mestecka Pingyao a chalani si to namierili na juh ciny do Hong kongu. Tak sme sa plesli po vrcku a kazdy sme zaplatili priblizne 70sk. Dusan si objednal dajake maso s cibilkou a nejakou zeleninkou, mato tiez maso ale v sleduckej omacke s arasidami a roznymi inymi prichutami no a ja kuracie maso obalene karamelovou polevou a k tomu dajaku varenu cinsku kapustu. Napratali sme sa ako nesvojpravni a aj ked nam to bolo luto ako spravnym slovakom museli sme na tanieri aj dost nechat lebo porcie to boli obrovske.
Na druhy den sme si kupili listky a sli sa este pomotat po meste lebo sme do nasich odchodov museli nejako zabit cas. Zvolili sme teda miestny park so zologickou. Tu sme si to rozdali na motokarach. Vyhral Dusan druhy bol Mato no a ja som skoncil na skvelej bodovanej bronzovej pozicii. Potom sme si dali este horsku drahu ked nas zoparkrat prekotilo dole hlavou a sli sa pozret na zvierata.
O osmej sme sa na vlakovej stanici rozlucili a ja som nabral smer Pingyao. Najskor ma aj schytila panika co budem sam vo velkej cine robit ale po 5 minutach som to dajak dostal pod kontrolu a vydal sa smerom k novym dobrodruzstvam.
Tak aj tu by som vam chcel chalani podakovat za krasnu cestu a kopec zazitkov a naplnenych snov a popriat vam vsetko dobre na Vasej dalsej ceste. Bolo to super a sam bez vas by som sotva niekam siel. Akoby povedal Kefalin: bolo to cele absurdne:-)
Ako som zistil ked som sam cinania si ku mne omnoho viac dovolia a velmi casto skusaju so mnou komunikovat. Vo vlaku do Pingyaa ma neustale spovedali, co by nebolo zle keby sme si rozumeli, ale aspon bola nasa konverzacia dost srandovna.
Pingyao:
Pingyao je mestecko ktoreho sa nastastie kulturna revolucia prilis nedotkla a tak si zachovalo svoju tvar az do dnesnych casov. centrum teda stare mesto je cele obohnane vynimocne zachovanymi starymi hradbami odkial sa da z mesta vyst len mestkymi branami. V jeho strede sa nachadza zvonova veza kam sa mi podarilo premyknut bez zaplatenia vstupneho. Odtialto bol pekny vyhlad na tmavosede strechy domcekov ktorych rohy sa vzdy snazia ohybat k nebesiam.
Ulicky tu boli celkom mile, na domoch povesane cervene lampiony a pod strechami na dreve namalovane obrazy z cinskeho vidieka a zivota beznych ludi ako aj hrdinov.
O 10:15 som si to brusil smerom do stredu mestecka ked zrazu pcujem buchanie cinelov hudbu a krik. V meste sa prave konala slavnost. Predom bezal muz v cervenom ktory cervenou palicou vabil draka. Za nim sa vzuchom vinul zlty drak a za nim dalsi. dlhe boli snad 15 metrov. Vo vzduchu robili vseliake kolieska a tocky presne tak ako ich vabic vabil. Potom nasledovali v sprievode slavnostne obleceni chlapici ktori mali na ramenach male namalovane dievcata oblecene tiez do slavnostnych siat tak ze vyzerali ako babiky a rukami robili mechanicke pohyby ako roboty.Potom som si este prezrel velku vystav
u fotografii a isiel smerom do tayuanu. vlak v ktorom som isiel mal 2poschodove vagony a kedze spodok bol napratany vysiel som hore a tam na pocudovanie bolo 90% dievcat. teraz sa vsetky zacali otacat a usmievat na cudzinca az som bol z toho dost nesvoj a pomali som sa nemal kam pozerat lebo vzdy som pohladim vzbudil velky zaujem. Dievcata zo zadu vagona nakoniec ku mne poslali kontaktnu osobu asi ich spoluziaka ktory sa spytal odkial som a take zakladne frazy. Potom odisiel a za chvilu sa vratil s jablko ze to mi posielaju baby. Zdvihol som jablko smerom k nim a tak na dialku podakoval a oni sa zacali vsetky strasne chychotat. potom prisiel za mnou druhy chalan ci si ma moze odfotit. Vyfasoval som od maleho dievcatka dalsie jablko no a vlak zastal a ja som vystupil. Inak tot sa mi stavalo aj v Pigyau. Tu som si pripadal ako najvacia atrakcia mesta. Snad 30krat si ma fotili ako keby som bol daka hviezda. Zastavila ma skupinka dievcat a tiez chceli fotku. Na toto si budem musiet ako neskor zistim zvykat.
Tayuang
je najvacsie mesto provincie a taktiez hlavne mesto. Chcem hned odist do Wutai Shanu ale nestiham posledny bus a tak tu bidem musiet na noc zostat. kedze to nieje nejake turiticke mesto mam velky problem zohnat lacny hotel. Bludim po meste s celym tazkym ruksakom az sa citim ako mula. Na noc sa mi konecne podari cosi zohbat tak som calkom rad aj ked bez sprchy. Na druhy den si idem pozret miestnu atrakciu : pagodu dvojciat. To je taky mensi komplex, ktoremu tronia dve pagody vysoke 57m z ktorych jedna je spristupnena verejnosti a da sa dostat az hore. Po spiralovitych uzkych schodikoch pomali stupam hore kde porobim zopar fotiek a stretnem tu aj dvoch cinskych chalanov ktory mi slubia pomoct kupit mapu provincie v anglictine ale nakoniec bludia po meste viac akoby som bludil sam.
Jeden z najvacsich zazitkov cesty- Wutai Shan, alebo ako som sa stal na jeden den mnichom.
Z Tayuangu som sa rozhodol ist potulat do posvatnych budhistickych hor a strechy severnej Ciny pohoria Wutaj Shan s najvyssim vrchom Yedou peak vysokym 3061mnm.
Cesta ubiehala pomaly uz zo zaciatku, lebo len co sme vybehli z autobusovej stanice sofer si to zamieril rovno do centra mesta kde este zhanal dalsich pasazierov. V cine je totiz zvykom ze ak ma autobus odchod 15:30 a nie su obsadene vsetky miesta nikam sa nejde a caka sa aj hodinu dokym sa autobus nezaplni. Konecne sme teda po meste pozbierali a plny autobus odstartoval smerom k Wutaj shanu. Prave som rozmyslal, ako som si uz zvykol na to ze v autobusoch kazdy fajci ked sme zastavili pred mytnou stanicou. Tu nas zapadnarov na moje velke prekvapenie vysukali z autobusu a odkazali nas na predajnu listkov do horskej oblasti! Za vstup som platil nekrastanske peniaze 80 juanov studentsky listok.
V dedinke vystupujem z autbusu a zuby mi drkocu lebo je tu teda ozaj poriadna zima. Nastastie po 10 metroch ako kracam smerom do centra ma pristavi jeden pan a ponuka mi izbu za 50 juanov. Nakoniec som to zjednal na 25 a bol som celkom rad ze si mam hned kde hlavu sklonit oprat veci a vyuzit sprchu. Rano sa rozhodnem spravit okruh po miestnych klastoroch, ktorych som v oblasti napocital naozaj uctyhodnych 55. Hned prvy, ktory
Komentáře
Přehled komentářů
Pridavam pozdrav pre maminku a ocinka a celu ostanu rodinu a znamych.
Pozdrav
(Dusan, 13. 8. 2007 18:08)