Jdi na obsah Jdi na menu

Jeden zvláštny deň v Prahe

26. 7. 2007

Obrazek

25.júl.2007

Dnes som musel s Maťom absolvovať cestu do Prahy, kvôli vízam do Kazachstanu na august. Samozrejme aby to nebolo len také nudné rozhodol som sa okrem jednosmerného lístka Bratislava- Praha nezobrať si vôbec žiadne peniaze, absolútne nič. Teda mama mi v noci pri odchode ešte hľadala v krabičke aspoň dajaké drobné a s úspechom vylovila jednu korunu českú, ale ja som radšej povedal: „mama nechaj tak, idem...čau!“

Na stanici stretnem Maťa. Sú dve hodiny v noci. Autobus prichádza načas. Síce kvôli vydýchanému vzduchu a smradu sedíme aj keď trochu nepohodlne, predsa len radi, že sme už v buse.

 

Do Prahy prichádzame sedem desať. Napriek vysokým teplotám len pred troma dňami v Bratislave kedy sa vyšplhali až na cca 39 stupňov je v Prahe neskutočná kosa a ľudia sú naobliekaní vo svetroch a bundách. Vonku sa mračí a poriadne fučí. Dnes bude po celý deň o približne dvadsaťpäť!!! stupňov menej ako len pred necelými troma dňami v Ba. Aj preto som si nezobral nič na seba len krátke gate a tričko. Kúpil by som si aspoň mikinu v sekáči ale nemám ani groša.

 

Veľvyslanectvo otvárajú až o deviatej. Máme trochu času tak sadáme na sedemnástku električku a ideme nafotiť Karlov most. Po celý deň trpím paranojou z revízorov. Každý štyridsiatnik mi je povedomý.

 

Smerom k mostu fotím pamiatky. Tesne pred mostom pamätník Karola IV pri Staromestskej veži. Práve tu rekonštruujú. Fotografie mi „skrášľujú“ dočasné plechové ploty. Karlov most je ešte prázdny...je skoro. Prejdeme okolo chrámu svätého Mikuláša a dlhým schodiskom k Pražskému hradu. Cez nádvorie ďalej k chrámu svätého Víta. Praha ma okúzľuje. Je v nej taká zvláštne plná, skoro hmatateľná atmosféra. Necítiť stres ako v Bratislave. Prechádzame okolo ceduľky s nápisom Zlatá ulička. Toto si nesmiem nechať ujsť. Raz som si to sľúbil, že ak ešte raz navštívim Prahu, práve toto miesto nesmiem vynechať. Vchod je však uzavretý, pri ňom stojí SBS. Platí sa vstupné. 250Kč a študentský polovicu, ale je to samozrejme na viac atrakcií. Stráž nás však nakoniec pustila bez poplatku. Asi majú radi Slovákov J. Zlatá ulička je naozaj čarovná...ako z rozprávky o Guliverovi. Vrelo odporúčam. Prebehneme ešte mučiareň a hybaj metrom k ambasáde. Maťo dostal zlé víza. Chudák musí sa za deň opäť vrátiť. Inak kazachstanský konzulát je dosť nepríjemný, úradníci sa tvária na polobohov a sú totálne arogantní.

Vozíme sa metrom po Prahe od jednej pamiatky k druhej. Pri jednom východe sa však deje niečo zvláštne. Stojí tam asi 6 chlapov a dačo rieši s vychádzajúcimi. Jeden sa vybral smerom ku mne. Nevedel som o čo ide, tak som šiel ďalej. Asi som vyzeral suverénne. Boli to revízori J opäť som mal šťastie.

Prišli sme k orloju práve včas za 5 minút jedna. Orloj sa rozbieha a hneď aj končí. Som trošku sklamaný a so mnou asi celé stádo turistov. Asi treba chodiť o dvanástej. Obzriem sa na 2 sekundy a Maťo sa mi medzitým stratí z dohľadu. Som v r... . Nemám prachy, nepoznám cestu na výpadovku, neviem kde som, ani kam sa chcem dostať.  Všade len milión hláv, ani jednu nespoznávam. Asi po pätnástich minútach sa opäť stretávame. Som rád ako blcha.

 

Na ulici sa pýtame jednej dievčiny oblečenej v stredovekom rúchu ako sa dostaneme na Václavák. Je to Slovenka. Maťo si do troch minút vybavuje ubytko na štvrtok. Neuveriteľne šťastie má ten chalan. Prvá osoba, ktorú osloví mu hneď dohodí za fľašu vína spanie.

Nafotíme Václavák a dáme si po jednom bahne v krčme Braník kde stojí len 18 Kč. Metrom ideme na Chodov. Postavíme sa na diaľničný privádzač smer Brno. Zistil som závažnú vec. Najarogantnejší a najnevšímavejší boli suverénne Bratislavčania. Niečo zhnité je v kráľovstve Bratislavskom... bohužiaľ. Naopak ľudia ktorí mali fest dobré káry ako napr jeden chlapík na Porsche nám zakýval, usmial sa a prehodil zopár slov.

 

Z ničoho nič vzniká zápcha a ten smrad sa nedá vydržať. Bojím sa že mi uletí dekel. Za hodinku a pol nám pristaví nákladný Mercedes Sprinter. Šoférom je celkom pohodový a milý Pakistanec. Ide priamo do Blavy. Rozprávame sa o jeho krajine a po čase zaspávam. Prebudí ma škrípanie bŕzd, piskot gúm a zrazu začujem rachot. Hneď prvé autá pred nami sa skoro v plnej rýchlosti zrazia. V jednom aute tehotná žena v druhom deti a štyri autá rozbité. Za nami škrípu brzdy a ja sa obávam že nás nejaký kamión zruinuje. Zvuky utíchajú. Bohu vďaka že sa nikomu nič nestalo... Náš milý Pakistanec cestou púšťa na kazetách pakistanský folklór pre európana absolútne nemelodická hudba. Hrá sa tam na jednom strunovom nástroji, sem-tam sa buchne dvoma drievkami o seba a popritom spevák zavíja ako vlk absolútne neočakávane raz hore raz dole. Milý šofér zastavuje na pumpe a prinesie nám každému po plechovke redbullu, že aby sme nespali. Celkom ma to preberá a mi sa opäť rozprávame až do Bratislavy. Mám za sebou perfektný deň, zrejme aj s pomocou vyššej moci.

 

Pred chvíľou som dovolal Maťovi. Stojí pri Tescu v Lamači a stopuje smer Praha. A mne pocit byť tam s ním v bruchu odpáli ohňostroj túžby...Už aby som bol opäť na ceste.

 

Náhledy fotografií ze složky Praha

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

XXX

(XXX, 11. 4. 2012 22:16)

Shuck this fit:))))

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA